Už v roku 1738 meral švajčiarsky vedec Daniel Bernoulli prietok vody metódou diferenciálneho tlaku na základe prvej Bernoulliho rovnice. Neskôr taliansky vedec GB Venturi študoval použitie Venturiho trubice na meranie prietoku a svoje výsledky publikoval v roku 1791.
V roku 1886 vyvinul Američan Herschel Venturiho trubicu na praktické meracie zariadenie na prietok vody.
Od začiatku do polovice 20. storočia pôvodné princípy merania postupne dozrievali a ľudia už neobmedzovali svoje myslenie na existujúce metódy, ale začali nové výskumy.
V 30. rokoch 20. storočia sa objavili metódy merania rýchlosti prúdenia kvapalín a plynov pomocou zvukových vĺn. Zatiaľ čo metódy na meranie prietoku pomocou zvukových vĺn boli skúmané, výrazne pokročili až po druhej svetovej vojne. Až v roku 1955 bol na meranie prietoku leteckého paliva predstavený prietokomer Maxson využívajúci metódu akustickej cirkulácie.
Od 60. rokov 20. storočia sa meracie prístroje začali vyvíjať smerom k presnosti a miniaturizácii.
S rýchlym vývojom technológie integrovaných obvodov sa vo veľkej miere používajú ultrazvukové prietokomery s technológiou fázového-uzamykania. Široká aplikácia mikropočítačov ďalej zlepšila schopnosť merania prietoku. Napríklad laserové Dopplerove velocimetre dokážu po vybavení mikropočítačmi spracovať zložitejšie signály.